Folklórne hnutie v Obci Vyšné Ružbachy.

od autora: · Publikované · Aktualizované

Folklórne hnutie v Obci Vyšné Ružbachy.

Kultúrny život v našej  obci sa  začal priaznivo vyvíjať po prvej svetovej vojne, kedy najmä vtedajší učitelia  sa snažili  rozvíjať  obzory  tunajšieho obyvateľstva. Už v roku 1925  vznikol v obci prvý divadelný ochotnícky súbor , ktorý v ďalších rokoch pravidelne ročne nacvičil aj 4 divadelné hry.  Potreba kultúrneho vyžitia obyvateľstva sa z ochotníckeho divadla postupne prelínala aj do folklórnej podoby.

Prvý folklórny súbor v našej obci vznikol v roku 1937 pod vedením Štefana Leščinského.  Súbor spracoval pásmo ľudových zvykov z obce.  Predstavil sa v kúpeľoch v Bielom dome, i v liečebných domoch vo Vysokých Tatrách.  Súbor vystúpil  dokonca i v Pražskej Lucerne.  Počas II. sv. vojny nastala stagnácia súboru, ktorá pretrvala až do 50 rokov min. storočia.  Krásu ružbašských krojov v povojnovom období  obdivovali pri rôznych celonárodných slávnostiach v uliciach miest Bratislavy,  Prahy, Martina, Popradu, Starej Ľubovne  kde veľké početné krojované skupiny žien i mužov reprezentovali goralské  kroje i spevy. Opätovné oživenie súboru nastalo v 60 rokoch,  kedy súbor  pracoval pri miestnej odbočke Matice slovenskej  pod vedením Jozef Šubu.  Repertoár súboru pozostával z miestneho zvykoslovia , goralských piesni a tancov v pásme „ Rok na dedine „. (Jánske ohne, Priadky, Mazúr, Pastierske i pracovné zvyky atd.).    Súbor vystúpil v miestnej kinosále, v kúpeľoch,  v okolitých obciach i v Oravskej Polhore.

Spomienky na folklórny súbor „ KUKURA „ Vyšné Ružbachy

Trochu z histórie :

  • rok 1972 založenie JRD  „ KUKURA „ Vyšné Ružbachy
  • rok 1978 vznik folklórneho súboru „ KUKURA „ Vyšné Ružbachy
  • účel vzniku : prezentácia zvykov našich predkov, autentických piesní, tancov, krojov, dialógov

Tvorba :

  • Tanečno-spevácke pásmo, ľudové rozprávanie
  • Priadky na dedine
  • Ružbašská svadba
  • Ako rástla košieľka na poli (spracovanie ľanu)
  • Lúčne a pastierske hry
  • Zábavné príležitostné pásma

     Všetky tieto folklórne pásma sa mohli uskutočniť len vďaka nadšencom a ľuďom, ktorí milujú krásu života a svoj voľný čas venovali tejto činnosti.

Pásmo Priadky na dedine sme oživili po viacerých rokoch, kedy ho nacvičil ako prvotinu nebohý pán Jozef Šuba.  Upravené zvykoslovie sme prezentovali v slovenskom, ale aj v našom goralskom jazyku.

     Samozrejme atmosféru dotvárali aj originálne , ružbašské, prekrásne kroje, trblietavé gužiky (gombíky) na mužských lajblíkoch (vestách),  až po pás vyšívané ženské šurce (zástery), kosuľe (košele),  hološne (nohavice),  kapjeľusy (klobúky), boty (čižmy). Taktiež dobové rekvizity ako kúdele, košíky, obrúsky, vankúše, periny atd.

      A teraz to najhlavnejšie – ľudia.  

      Spomíname na mužské zastúpenie , najmä na sváka Andreja Dudžíka  (od Pauka) , bol to nezabudnuteľný gazda s jeho rozvážnym dialógom, širokým úsmevom z ktorého vyčnieval jediný zub. Ďalší gazda Vojtech Marfiak v úlohe otca, starostu.

Andrej Dudžík mladší, sodrák , spevák a zabávač , predavač kozy.

Rudolf Kovaľ , sodrák, spevák, vedel zastúpiť každú postavu.

Mládenci : Števo Dudžík, Jano Grančay, Juro Sakáč, Štefan Hanečák, Imro Hanečák, Milan Kiš, Ján Leščinský , Tono Grech, Ľubo Kovaľ, Stano Kovaľ, Bernard Heban, Ľubo Selep, Rudo Kovaľ ml.,  Dano Krutka, Vlado Šľachtovský…..

Ženy, matky, speváčky, priadky : Janka Marfiaková (od Muhuľky) – jej hlas bol vodivý v každom jednom pásme. Ďalšie,  Mária Dudžíková (od Šľajfutky) , Mária Gončárová (od Jacka), Katarína Šľachtovská (od Ferenca), Mária Fabisová (od Karaľka), Katarína Dudžíková (z Karpjeliska), Katarína Selepová.  

Dievčatá : Mária Fečíková, Hanka Kupecká, Cinta Boháčová, Alenka Skálová, Mária Lopatovská, Hanka Urbancová, Terka Andrejková, Darina Pizovková, Monika Hanečáková, Martina Konrádyová, Vierka Krutková, Marika Grichová, Hanka Bebková, Mária Segiňáková, Monika Sčensná, Renáta Kilárová, Božena Lukčíková, Hanka Gajecká, Mária Kelemenová, Hanka Gerčáková, Viera Leščinská, Beáta Krutková……

Prosím o prepáčenie , ak sme na niekoho po toľkých rokoch zabudli.

Kde všade sme prezentovali naše zvyky, kroje a náš folklór ?

Každé pásmo viackrát na javisku v obci, v štátnych kúpeľoch v Bielom dome, v rekreačnom stredisku Vagonár v liečebnom ústave  vo Vyšných Hágoch, v Tatranskej Polianke, v Podolínci , účinkovali sme v prvomájových sprievodoch , oslavách MDŽ, pri družobných stretnutiach Francová Lhota a z Poľska.

V predchádzajúcich statiach spomíname priamych účinkujúcich, avšak do úspešnej činnosti boli zainteresované ďalšie osoby, ktoré tejto činnosti fandili a podporovali ju.

Predsedovia JRD : Vojtech Marfiak i Ing. Štefan Gura, ekonómka Ing. Janka  Ovšonková (Poľančíková) bola finančníčka a zároveň bola aj vedúcou folklórneho súboru.

Harmonikári : Rudo Dudžík, Miro Krutka.

Dokumentarista , fotografista, organizačný vedúci  Peter Fabis.

O posilnenie a príjem energie sa postarala Mária Andrejková. Dopravu na vystúpenia nám zabezpečoval a repasovaným autobusom Škoda RN nás zodpovedne vozil Alojz Dubjeľ.

Toľko zážitkov, dojímavých ďakovných potleskov, požiadavky na nové a nové vystúpenia , aj na krajskej prehliadke folklórnych súborov v Košiciach, kde naša koza vybiehala zo sprievodu po námestí a zamečala medzi divákmi,  to bol obrovský rozruch …..  veľa zážitkov máme z výletov v Kováčovej i z guľášových posedení….

Všetky pásma boli tvorené v spolupráci s pamätníkmi , najmä čo sa týka zvykov a piesní z našej obce.

Ako sa menili spoločenské podmienky, tak postupne začala stagnovať činnosť JRD,  aj činnosť nášho súboru.

Ku všetkým pásmam boli vypracované scenáre, zo všetkých našich vystúpení boli spracované fotoalbumy , ktoré sa zachovali a sú uložené v archíve Obecného úradu.  Ostáva nám už len veriť, že sa nájdu obetaví ľudia, ktorí krásu zvykoslovia našej obce opäť obnovia a potešia ďalšiu generáciu divákov , ale aj samých seba.  V to pevne veria spracovatelia týchto spomienok scenáristka Terézia Krutková v spolupráci s Petrom Fabisom.

TEXT:PETER FABIS